Príbeh Školy rodičovstva
Domov / Príbeh Školy rodičovstva
Ivana Havranová


„Škola rodičovstva nevznikla za pracovným stolom. Vznikla na diaľnici.“
Moja mama zomrela 21. októbra 2019.
Jej život bol poznačený bolesťou, ktorú si niesla z minulosti a nedokázala ju pustiť.
Ako dcéra som ju milovala.
Ako dospelá žena som však videla, ako veľmi dokáže minulosť človeka ovplyvniť.
Niektoré príbehy nás formujú oveľa viac, než si uvedomujeme.
V deň, keď som išla do nemocnice po jej veci, som sadla do auta a vyrazila.
Na diaľnici som plakala tak, ako som dovtedy nevedela, že človek dokáže plakať.
Dotkla som sa dna.
A v tom tichu, uprostred bolesti, prišla jedna jednoduchá myšlienka:

Nedokázala som pomôcť svojej mame.
Ale pochopila som jednu veľmi dôležitú vec.
Veľa príbehov sa nezačína v dospelosti.
Začínajú oveľa skôr.
Začínajú v rodine.
V tom, ako vyrastáme.
V tom, čo si nesieme zo svojho detstva.
A v tom, ako sa ako dospelí naučíme so svojou minulosťou narábať.
„Zmena dieťaťa nezačína pri dieťati. Začína pri rodičovi.“

Práve preto vznikla Škola rodičovstva.
Nie ako miesto, ktoré učí rodičov techniky výchovy.
Ale ako miesto, kde sa rodičia učia pozerať na rodičovstvo inak.
Ako na vedomé vedenie rodiny.
Pretože rodičovstvo je jedna z najzodpovednejších rolí v živote človeka.
A zároveň jedna z najmenej pripravovaných.

Moja cesta k tejto myšlienke sa však nezačala v roku 2019.
Predchádzalo jej viac než 26 rokov práce v top manažmente firiem.
Pracovala som v prostredí, kde sa robia veľké rozhodnutia a kde chyby stoja veľa.
Videla som, ako veľmi spôsob myslenia, emócie a vnútorné nastavenie človeka ovplyvňujú:

spôsob vedenia ľudí

komunikáciu

konflikty

rozhodovanie.
„Deti nepotrebujú dokonalých rodičov. Potrebujú stabilných dospelých.“

Práve z tohto spojenia vznikla filozofia Školy rodičovstva.
Spojenie rodičovstva, osobnej zrelosti a vedenia.
Programy Školy rodičovstva pomáhajú rodičom lepšie porozumieť sebe, svojim reakciám a spôsobu, akým vytvárajú rodinné prostredie.
Nie preto, aby boli dokonalí.
Ale aby dokázali byť stabilnými dospelými, ktorí vedome vedú svoje deti životom.

Škola rodičovstva je zároveň poctou mojej mame.
Jej meno Zora Becková je tichou súčasťou tohto príbehu.
A ja verím, že jej príbeh môže pomôcť mnohým rodinám vytvárať prostredie, v ktorom budú deti vyrastať s väčším porozumením, slobodou a radosťou zo života.

